2023-02-27 20:10:02 by ambuda-bot
This page has not been fully proofread.
१५६
Nāmarūpajñānam
३. क्षारवृक्षः (रा०) – क्षारयुक्तः वृक्षः ।
४. क्षारश्रेष्ठः (ध०) – क्षारवृक्षेषु श्रेष्ठः ।
५. गोलकः (ध०) – गुडति रक्षति रोगम्यः, 'गुड रक्षायाम्' ।
६. गोलीढः (रा०) – गोभिः पशुभिर्लिह्यते ।
७. घण्टापाटलिः (भा०)–घण्टाकारफलयुक्तः पाटलिः ।
८. झाटलः (अ०को०) – झाटं संघातं लातीति, 'झट संघाते' ।
९. पाटलिः (रा०) – पाटलासदृशः ।
/
१०. मागध: (श०) -मगधप्रदेशे बाहुल्येन जातः ।
११. मोक्षकः (भा० ) – मोक्षयति क्षिपति क्षारमिति, 'मोक्ष असने';
'मुञ्चकः' इत्यस्यापि स एवार्थः ।
deibbs
bine Tot
Totniw
१२. वनवासी (रा० ) – वने जातः । od 10lss
१३. विषापहः (रा० ) – विषघ्नः ।
Wr Tioftef
Vihsin
१४. सुतीक्ष्णकः (रा०) – अतितीक्ष्णः, क्षारीयत्वात् । mainsto
0117
olidka
Muskaka ( Schrebera swietenioides Roxb. ) is a
medium-sized tree ( jhatala ) resembling patala
( pātali, kāsthapātalā ) growing wild ( vanavāsī ). It
is licked by animals (golīdha). Fruits are pyriform
drooping on the branches like scrotum (muşkaka )
O
or bell ( ghantāpātali ). The plant is very sharp
(sutikṣṇaka) and the best source of caustic alkali
200-
( ksāravrksa, ksāraśrestha, moksaka ). It is anti-poi-
kookoliem
sonous (viṣāpaha) and protects from many ailments
(golaka ).
Specific characters
1. A medium-sized tree resembling pātalā,
growing wild.
Nāmarūpajñānam
३. क्षारवृक्षः (रा०) – क्षारयुक्तः वृक्षः ।
४. क्षारश्रेष्ठः (ध०) – क्षारवृक्षेषु श्रेष्ठः ।
५. गोलकः (ध०) – गुडति रक्षति रोगम्यः, 'गुड रक्षायाम्' ।
६. गोलीढः (रा०) – गोभिः पशुभिर्लिह्यते ।
७. घण्टापाटलिः (भा०)–घण्टाकारफलयुक्तः पाटलिः ।
८. झाटलः (अ०को०) – झाटं संघातं लातीति, 'झट संघाते' ।
९. पाटलिः (रा०) – पाटलासदृशः ।
/
१०. मागध: (श०) -मगधप्रदेशे बाहुल्येन जातः ।
११. मोक्षकः (भा० ) – मोक्षयति क्षिपति क्षारमिति, 'मोक्ष असने';
'मुञ्चकः' इत्यस्यापि स एवार्थः ।
deibbs
bine Tot
Totniw
१२. वनवासी (रा० ) – वने जातः । od 10lss
१३. विषापहः (रा० ) – विषघ्नः ।
Wr Tioftef
Vihsin
१४. सुतीक्ष्णकः (रा०) – अतितीक्ष्णः, क्षारीयत्वात् । mainsto
0117
olidka
Muskaka ( Schrebera swietenioides Roxb. ) is a
medium-sized tree ( jhatala ) resembling patala
( pātali, kāsthapātalā ) growing wild ( vanavāsī ). It
is licked by animals (golīdha). Fruits are pyriform
drooping on the branches like scrotum (muşkaka )
O
or bell ( ghantāpātali ). The plant is very sharp
(sutikṣṇaka) and the best source of caustic alkali
200-
( ksāravrksa, ksāraśrestha, moksaka ). It is anti-poi-
kookoliem
sonous (viṣāpaha) and protects from many ailments
(golaka ).
Specific characters
1. A medium-sized tree resembling pātalā,
growing wild.